Monarchia.sk

Automobilové ľudstvo

Koná sa konferencia vlastníkov sveta za prítomnosti vlastníka vlastníkov. Všetci ho volajú „Šéf“.

Za rečnícky pult prichádza organizátor konferencie. Svoj úvodný prejav začína zhodnotením celkovej situácie v Táborových Hospodárskych Celkoch (THC). Sú nimi pôvodné národné štáty zmenené na pracovné tábory s otrokmi. Každý z THC je špecializovaný na určitý druh práce. Niektoré THC sú zamerané na chémiu a výskum, iné na strojárenstvo. Niektoré na poľnohospodársku veľkovýrobu s potravinárskym priemyslom, iné na montáž vyrobených komponentov, a tak ďalej. Sú aj také THC, ktoré sa špecializujú výlučne na dovolenkový cestovný ruch s turizmom. Táto koncentrovaná špecializácia s deľbou práce spôsobila, že tovary vyrábané v rozľahlých veľkokapacitných továrňach sa musia rozvážať aj na veľké vzdialenosti k svojim spotrebiteľom. V dôsledku toho nastal nebývalý rozmach dopravy. Predovšetkým automobilová doprava značne zasiahla do charakteru životného prostredia a celkového vzhľadu planéty. Lesy, lúky, jazerá, potoky, rieky i mokrade nahradila diaľničná sieť s križovatkami, mostmi, tunelmi a kanálmi. To všetko spolu s rozľahlými vrakoviskami a smetiskami dotvára celkovú scenériu novej, ľuďmi vytvorenej „prírody“. Trochu odlišne vyzerajú iba THC zamerané na poľnohospodárstvo. Diaľnice, vrakoviská i mestské aglomerácie sú tam situované tak, aby neprekážali ťažkej poľnohospodárskej technike v práci na poliach, a zápach z gigantických veľkochovov, kde hrôzostrašné stroje hromadne spracovávajú v klietkach kŕmené zvieratá, sa šíril mimo obývaných častí.
Falošný blahobyt, vytvorený ľuďmi pre ľudí, sa v tomto podivnom impériu dostal do svojej pokročilej fázy.
Ústrednou témou, pre ktorú sa konferencia koná, je problém automobilizmu – zdroja neúnosnej záťaži životného prostredia. Ale ešte pred tým, než sa začne hovoriť o téme, vyzdvihujú sa dosiahnuté úspechy, z ktorých najväčším je úspešná výstavba prvého hotela na Marse. Podobné budovy sú už vystavané na Mesiaci, ale Mars ponuka pre najbohatších ľudí sveta ešte väčší zážitok z kozmickej turistiky.
Následne, po tomto úvode, sa slova ujíma riaditeľ výskumného ústavu psychológie hladu.
Vysvetľuje, že hlad nemožno spájať iba s potrebou prijímania potravy. Hladom je aj potreba dávky drogy, ak je človek od nej závislý. Rovnako tak funguje všetko, čo navodzuje prijemné pocity, vrátane jazdy automobilom, kedy sila motorického pohonu navodzuje vodičovi a cestujúcim prijemné pocity eufórie z jazdy. Auto je zároveň prostriedkom spoločenského prezentovania úspešnosti jedinca, čím plní dôležitú úlohu v reprodukčnom správaní otroka rovnako, ako módne oblečenie, účes či make-up. Problém automobilovej závislosti súvisí s voľný časom. Otroci ho po práci majú vyhradený pre obnovenie svojich pracovných síl. Žiadna z aktivít pre voľný čas, okrem prijímania jedla, destilátov, nikotínu a ostatných drog sa nevyrovnáva automobilizmu. Sú pre to viaceré dôvody. Okrem spomenutej eufórie z jazdy a prezentovania svojej spoločenskej prestíže a jedinečnosti, ďalšími príčinami, ktoré spôsobujú nezdravú obľúbenosť automobilu je napríklad interiér automobilu s prijemnou vôňou, pohodlným posedom, na dotyk prijemnými materiálmi, oku lahodiaci dizajn z vnútra aj zvonka, ale predovšetkým samotný fakt pocitu vlastníctva a nadvlády nad strojom. V THC sa takmer všetko zdieľa z dôvodu eliminovania problému krádeží a nadobúdania ekonomickej moci. Od malička je otrokom v detských domovoch vštepované, že vlastníctvo je nežiaduce, neprípustné. Všetky veci sú spoločné – dieťa si nesmie žiadnu hračku obľúbiť a následne mať ju v rukách dlhšiu dobu, než ostatné deti. V tomto prostredí kolektívneho zdieľania od narodenia až po smrť je automobil a motocykel ostrovom tak nedostatkového individualizmu.
Negatívnym faktorom automobilizmu je neúmerná záťaž životného prostredia jednak pri výrobe automobilov, a jednak pri prevádzke a likvidácii starých vozidiel. Nezanedbateľným je aj fakt zhoršovania zdravotného stavu otrokov. To v dôsledku nedostatku fyzického pohybu. Neblahým následkom toho je zníženie ich pracovnej výkonnosti. Rečník pokračuje poukazovaním na čísla, ktoré vyjadrujú, koľko kilometrov štvorcových zaberajú vrakoviská, koľko surovín sa musí spracovať na výrobu automobilov, spotrebovať energie a materiálu na budovanie a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest, koľko elektrickej energie sa musí vyrobiť a distribuovať pre nabíjacie stanice (spaľovacie motory boli už dávnejšie zakázané a nahradené elektrickým pohonom) a koľko prostriedkov sa vynakladá na liečbu chorôb z nedostatku pohybu a aké sú hospodárske straty v dôsledku práceneschopnosti a predčasných úmrtí.

Prvý z návrhov riešení počíta s reštriktívnymi opatreniami. Tie spočívajú v hľadaní a nachádzaní spôsobov odrádzania od nadmerného jazdenia. Napríklad v obmedzení dovoleného množstva najazdených kilometrov, navýšení ceny automobilov, zvýšenia poplatkov za používanie automobilu, zvýšenia pokút atď.. Je zdôraznené, aby sa s reštriktívnymi opatreniami nepostupovalo rýchlo, ale postupne. To preto, aby nevznikli u otrokov abstinenčné príznaky. Tie sa môžu prejaviť rôzne, napríklad zvýšenou agresivitou, apatiou, to celé s dopadom na pracovnú výkonnosťou. Z toho dôvodu sa navrhuje zriadenie centier pomoci závislým na automobile, mobilnom telefóne, televízii, alkoholických nápojoch, PC hrách, prejedaní a ostatných problematických závislostiach, kde by pod dohľadom psychológov a psychiatrov boli liečené tie najťažšie prípady ústavnou formou.

Oponenti toho návrhu argumentujú, že práve vďaka závislostiam je otrokov možné držať v ich pracovnom nasedení aj pre také projekty, ako je kolonizácia Marsu. Jeden z prítomných si vypýta slovo a prihovára sa od rečníckeho pultu:

„Vážení prítomní, musíme si priznať, že vďaka závislostiam ľudstvo dosiahlo také pokroky, o ktorých sa v histórii nikomu ani nesnívalo. Spomeňte si, že práve dostatok jedla a nerestí, ktoré spôsobujú závislosť, bol dôvod, že ľudia k nám do našich pracovných táborov húfne prichádzali z celého sveta a dobrovoľne sa stávali našimi otrokmi. Dopriali sme im všetkého dostatok, samozrejme okrem omamných jedov. To by sme išli sami proti sebe, keby sme im dovolili sa jedmi tráviť (pousmeje sa rečník). Nikdy sme nezvažovali, či vytvorenie závislostí bude pre nich vecou dobrou alebo zlou. Ale zabudli sme pritom pomyslieť, či to bude dobré pre našu planétu, a teda aj nás tu prítomných. Teraz vidíme, aká zničujúca pre celú zem je ich závislosť na automobile. Teraz sa už neponúka iná možnosť, len automobily zakázať. Viem, kedysi dávno sme sa snažili zakázať aj alkohol s tabakovými výrobkami. Zlyhali sme v tomto úsilí. Teraz zlyhať nesmieme. Osobné autá nie sú potrebné pre fungovanie THC. Pre individuálnu dopravu je vybudovaná hustá sieť podzemných rýchlovlakov. Obávať sa môžeme len toho, že nám otroci budú odchádzať do Východoceánie. Vieme, že majiteľ Východoceánie s nami odmieta spolupracovať. Kvôli tomuto tvrdohlavcovi globálne zakázať automobil nie je možné. Keď u nás nedostanú otroci svoju drogu, ktorou je pre nich automobil, pôjdu si ju hľadať inde, do Východoceánie. Musíme im namiesto automobilu ponúknuť niečo také, čo im túto drogu nahradí. Vtedy ostanú u nás. Inak by sme museli naše THC obohnať ostnatým drôtom. Mohol by to byť začiatok našich veľkých problémov s udržaním moci. Moc máme iba vďaka tomu, že otrokov klameme. Nevedia o nás. Inak by nás dávno rozniesli v zuboch. Sú agresívni. Obzvlášť teraz, keď pracujú 10 hodín a platia vyššie pokuty za dopravné priestupky. Našťastie, darí sa nám ich vďaka našej mediálnej armáde držať na uzde oklamaných. Myslia si, že si vládnu sami (pousmiatie). Svoje pracovné nasadenie považujú za normálny slobodný život (smiech). Iný život si predstaviť nevedia (hlasný smiech). Nemálo úsilia nás stálo, kým sme ich zvládli držať na uzde výlučne psychologickými nástrojmi. Preto neopatrnosť si nesmieme dovoliť. Inak si svoj majetok a s ním aj svoju moc neudržíme. Musíme hľadať spôsoby, ako donútiť Východoceániu, aby s nami spolupracovala. Iba keď budeme mať globálnu moc, vtedy budeme môcť realizovať naše veľkolepé vízie – projekty budúcnosti. Jedným z takých plánovaných – ako už možno mnohí z vás tu prítomných vedia – je vybudovanie vesmírnej elektrárne. Bude využívať energiu hviezd. Bude sa rozprestierať medzi súhvezdím Orión a Andromeda. Bude to najväčšie dielo, ktoré kedy človek postavil. Táto elektráreň by mala poskytnúť dostatok elektrickej energie pre ohrev Marsu a jeho priblíženie ku Slnku. Tým by sa z Marsu stala dovolenková destinácia prvej kategórie a zároveň miestom pre vybudovanie nových THC. To nielen na Marse, ale aj ostatných planétach našej slnečnej sústavy. Takto sa vytvorí priestor pre ešte ambicióznejšie projekty. Pokrok ľudstva zastaviť nemožno.“

Tieto záverečné vety prejavu sú odmenené búrlivým potleskom nadšených prítomných.

THC

Konferencia sa skončí, príbeh pokračuje pohľadom do jedného z THC. Tam nič nenapovedá, že sa jedná o pracovný tábor s otrokmi. Mestá vybudované, množstvá mrakodrapov sa týči k oblohe. Rýchlovlaky premávajú, na letiskách vzlietajú a pristavajú lietadlá. Diaľnice a cesty sú preplnené automobilmi. Ľudia pekne oblečení, ulice čisté, nákupné centrá plné tovaru a množstvá ľudí s plnými nákupnými košíkmi sa tiesnia pri pokladniach. Deti sa hrajú na udržiavaných detských ihriskách, mládež športuje na športoviskách.
Materiálne zdá sa ľuďom nič nechýba. Bližší pohľad prezrádza niečo iné. Deti sú hneď po pôrode matkám odoberané a vychovávané v detských domovoch ku spoločnému vlastníctvu, spoločným priestorom, spoločnému spolunažívaniu, predovšetkým však vedené k pracovným návykom s režimom dňa. Každému dieťaťu je hneď po narodení vkladaný podkožný identifikačný čip. K nemu kontrolný čiarový kód sa tetuje na zápästia. Každému desiatemu dieťaťu je vykonávaná lobotómia. Táto skutočnosť je pred verejnosťou prísne utajovaná. O vykonaní lobotómie je vedený úradný záznam v registri, do ktorého majú oprávnenie nahliadať iba niektorí pracovníci polície, justície a zdravotníctva. Lobotómia spôsobuje u človeka zníženie inteligencie, zníženie agresivity a zvýšenie ovplyvniteľnosti reklamou. Títo ľudia sú potom jazýčkom na váhach, ktorý rozhoduje o výsledku volieb, plebiscitov, referend. Vďaka tomu sú výsledky hlasovaní väčšinou také, ako si ich želajú majitelia THC. Ak napriek tomuto opatreniu príde k neočakávanému výsledku, nasleduje trest pre všetkých v tábore: zníženie miezd, zvýšenie požadovanej pracovnej disciplíny, zvýšenie pracovných noriem, znehodnotenie úspor a zvýšenie množstva agresívnych reklám v bytových reproduktoroch. Samozrejmosťou je zostrenie psychologickej mediálnej kampane – nenávistnej voči zvoleným politikom – s často konanými prieskumami verejnej mienky, v ktorých verejnosť vyjadruje nedôveru voči novozvolenej vláde a jednoznačný nesúhlas so všetkými jej krokmi. – Málokto vie, že prieskumné agentúry sú strategickou mocenskou pákou majiteľa THC. Preto v týchto agentúrach sú zamestnaní len prísahou zaviazaní dôstojníci mediálnej armády –. Následne sa voľby alebo referendové hlasovanie opakuje. Tentoraz je výsledok zvyčajne ku spokojnosti majiteľov THC. Takto, sociálnym tlakom sú otroci vedení podľa želania majiteľov. Je možné s nimi robiť čokoľvek bez obáv z vážnejších, to jest organizovaných prejavov odporu. Dlhodobá frustrácia z vykorisťovania sa ale aj tak u každého otroka po nejakom čase určitým spôsobom prejaví. Väčšinou to býva agresivita, ktorú je potrebné ventilovať. Na tento účel sú v každom tábore vybudované špeciálne ulice pre konanie protestných akcií.

Prelomiť prirodzené materinské puto nebolo jednoduché. Také niečo trvalo mnoho rokov, ale napokon sa to podarilo. Začalo sa to tak, že matky s deťmi boli znevýhodňované v práci. Dostávali menej platené zamestnanie počas celého svojho života. A naopak. Matky, ktoré svoje deti hneď pri narodení odovzdávali v prospech detských domovov, nemali problém nájsť si lukratívnejšie, lepšie platené zamestnanie. Navyše získavali od zamestnávateľov rôzne odmeny a bonusy. Aj správa tábora bola k takýmto matkám ústretovejšia. Ak matka porodila počas svojho života najmenej desať detí a všetky hneď po narodení odovzdala, získala právo na skorší dôchodok. V domovoch dôchodcov mali tieto matky právo na lepšiu stravu, samostatnú izbu a posteľ z kvalitnejšieho materiálu.
Postupne sa výchova detí v detských domovoch stala pravidlom a v súčasnosti už ponechanie si dieťaťa nie je možné. Zákon to zakazuje. Dieťa od počatia je majetkom tábora.

Po dovŕšení dospelosti výchovnovzdelávací proces končí. V pracovnom zaradení sú otroci do 65 roku života, kedy im je umožnené pod dohľadom profesionálnych opatrovateľov dožiť život v domove dôchodcov. Dožívajú sa v priemere 70 rokov. Pred verejnosťou sa utajuje, že v nemocniciach je na dôchodcoch po prekročení sedemdesiatky vykonávaná eutanázia. Spočiatku sa usmrcovanie vykonávalo iba pri nevyliečiteľne chorých otrokoch. Ale postupom času sa majiteľom tábora ukázalo efektívne z hľadiska nákladov na liečbu i opatrovanie, keď za nevyliečiteľnú chorobu je považovaný aj vek.

Otroci majú organizovaný deň na čas, kedy sú v práci. Po práci majú možnosť tráviť voľný čas a po 22 hodine je povinný spánok. Vtedy už nesmie nikto vo svojom byte svietiť ani nahlas rozprávať. Výnimky sú povolené iba pracujúcim v nepretržitých prevádzkach. Pracovná doba bola 8 hodinová. Avšak v referende konanom v čase výstavby hotela na Mesiaci bolo odhlasované predĺženie pracovnej doby na 10 hodín. V následnom konanom referende tesnou väčšinou prešiel aj návrh na zvýšenie pokút za dopravné priestupky a zvýšenie nájomného za bývanie.

Pre voľný čas po práci majú otroci vybudované množstvo športovísk, ihrísk, zábavných parkov, kultúrnych domov, divadiel, kín, štadiónov, pohostinstiev, nákupných centier, plavární, fitnes centier, kúpalísk, lyžiarskych stredísk, herní, kaviarní pre diskusie s politikmi, politológmi a investigatívnymi novinármi. Pre trávenie dovoleniek majú vybudované dovolenkové rekreačné strediská; ti bohatší využívajú služby cestovných kancelárii; tí najbohatší môžu tráviť dovolenku v niektorom z hotelov na Mesiaci alebo novovybudovanom hotely na Marse.

Život materiálneho dostatku, plného závislostí a neprirodzenosti neostáva bez následkov. Rodia sa generácie čoraz viac zmrzačené telesne i duševne. Problémom je najmä obezita, a s tým súvisiace ochorenia. Taktiež celkový telesný vzhľad. Plastická chirurgia spolu s kozmetickým priemyslom sa stali nevyhnutnosťami pre prirodzené počatie. Ibaže zákroky plastických chirurgov sú väčšinou nehodné chvály. Preto mladé ženy, v snahe porodiť predpísaný počet detí pre skorší odchod do dôchodku, čoraz viac uprednostňujú umelé tehotenstvo. Inteligencia sa z ľudí postupne každou novou generáciou vytráca. Človek sa evolučne prispôsobuje prostrediu, v ktorom žije. Obľúbenými oddychovými aktivitami po práci sú návštevy nákupných centier, jedenie, fajčenie, pitie kávy, konzumácia alkoholu, hranie PC hier, sledovanie TV a v neposlednom rade jazdenie automobilom. Práve táto posledná uvedená činnosť spôsobuje vrásky na čele majiteľom sveta. Napriek tomu pre najbohatšiu klientelu otrokov sú vybudované honosné supersonické diaľnice pre nadzvukové rýchlosti až do 1250 km/h. Cesta nadzvukovým autom po takej diaľnici vyjde otroka mnohonásobne drahšie, než nadzvukovým dopravným lietadlom. Napriek tomu diaľničná spoločnosť, ktorá diaľnice vybudovala a prevádzkuje, nemá núdzu o tržby.

Povinnou súčasťou obydlia otroka sú bytové reproduktory. Nedajú sa stíšiť ani vypnúť. Robí to automatika iba vtedy, keď sú v činnosti reproduktory televízie. Za pokus o zásah do činnosti bytových reproduktorov hrozia prísne tresty. Bytové reproduktory prestávajú hrať po 22 hodine. Po príchode otrokov z práce sa opäť automaticky zapínajú. Počuť z nich tú rozhlasovú stanicu, ktorú si otrok predvolí. Hlavnou úlohou bytových reproduktorov je vyrušovať otrokov v myslení. Tiež brániť v spánku v inom čase než nočnom. Premýšľanie so snahou byť v tichosti a osamote je považované za prejav duševnej choroby.
Dohľadom nad informáciami vysielanými bytovými reproduktormi aj ostatnými masmédiami je poverené ministerstvo zdravotníctva, odbor duševného zdravia. Má na starosti aj zadávanie domácich úloh. Sú napísané a každý deň v obálke doručované do poštovej schránky. Zámerom tohto opatrenia je zaneprázdňovať otrokov povinnosťami v čase voľna. Pre úspešné bránenie v premýšľaní je dôležité, aby otroci neboli ani chvíľu v tichosti osamote, ale zahltení prácou a povinnosťami v prostredí medzi ľuďmi, prípadne vyvíjali niektorú z odporúčaných oddychových činností až do času, kedy je povinný spánok.

Automobil

Tak ako všetko obľúbené, aj automobil sa stal nástrojom odmeňovania a trestu. Kapota motora je výrobcom pevne uzavretá a zaplombovaná. Otvárať ju môžu iba akreditované servisné pracoviská pri povinných technických kontrolách a servisných úkonoch. Pri pokuse o neoprávnené otvorenie kapoty hrozí pobyt za mrežami. Po usadnutí za volant sa na palubnom monitore zobrazia reklamy. Až po ich skončení je možné automobil naštartovať. Aby sa reklamy nezobrazovali, je potrebné zaplatiť poplatok. V priebehu jazdy každé dve minúty zaznievajú z reproduktorov automobilu reklamné spoty v trvaní jednej minúty. Nie je možné ich vypnúť, stíšiť ani vykúpiť poplatkom.
Automobil má zabudovaný software, ktorý komunikuje s políciou. Podáva jej hlásenia o každom porušení dopravných predpisov, najmä maximálnej povolenej rýchlosti. Vtedy samočinne uberá plyn a pri opakovaných pokusoch o prekročenie rýchlosti zníži na 24 hodín výkon motora. Za každé porušenie dopravných predpisov software automaticky strháva peniaze (pokuty) z účtu majiteľa (hotovostné peniaze sú zrušené) a odosiela ich na účet ministerstva vnútra. V prípade, že majiteľ automobilu je viac ako tri dni nezamestnaný alebo opakovane porušuje pracovnú disciplínu alebo nedostatočne plní pracovné normy, nedá sa automobil naštartovať. Je zablokovaný. Odblokovať ho môže iba k tomu oprávnený servisný pracovník po správnom konaní a zaplatení vyrubenej pokuty.

Automobil kvôli záťaži životného prostredia je už dávno tŕňom v oku Šéfa a majiteľov THC. Úplne zakázať sa ho nedarí kvôli existencii Východoceánie. Táborové samosprávy sa snažia, aby prevádzka automobilu vyšla otroka čo najdrahšie. Ale otrokov od vlastníctva automobilu neodrádza ani množstvo reklám pri každom otvorení dverí a usadnutí do automobilu.

Potraviny

Kvôli výstavbe hotela na Marse bolo nutné mnohé potravinárske THC preorientovať na priemyselné. To všetko pri ešte väčšom navýšení počtu otrokov (pracovných síl). Pôda už dávno nestačí zásobovať potravinami desiatky miliárd ľudí planéty. Ešte donedávna prirodzené potraviny tvorili jednu štvrtinu stravy. Ale teraz po ďalších zrušených poľnohospodárskych THC sa pomer prirodzených potravín k umelým ešte viac znížil, a predstavuje len jednu pätinu. Hospodárske zvieratá sú chované výlučne umelým krmivom.

Ulica pre protesty

Udržať obrovské množstvo otrokov v pracovnom nasadení v prospech úzkej skupiny otrokárov je možné iba pomocou psychologických nástrojov. Základným cieľom psychologickej manipulácie je, aby si otroci neuvedomovali, že otrokmi sú. Svoju závislosť považovali za daň svojho relatívneho blahobytu a prehliadali všetko, čo sa zotročovateľom ukryť nedarí. Zotročovateľmi je vyzdvihované napríklad lietanie na Mars, jazdenie nadzvukovými autami, a zamlčované umelé potraviny, zamorené životné prostredie a nárast duševných i telesných chorôb. Medzi vyzdvihované témy patrí aj garantovanie takzvaných „životných práv“ otrokov. Jedným z nich je aj právo protestovať, pričom je zdôrazňované, že toto právo v minulosti ľudstvo nemalo: „muselo si ho vydobyť, a až teraz ho má, čoho dôkazom sú ulice špeciálne určené pre konanie protestov“. Samozrejme, nehovorí sa, že konanie protestov je v gescii ministerstva zdravotníctva, odboru prevencie duševných chorôb, kde konanie protestných akcií je považované za spôsob účinného odbúravania psychického napätia, ktoré vzniká u otrokov na pracoviskách.

Špeciálna ulica s námestím je vybudovaná v blízkosti prezidentského paláca. Je vybudovaná podľa štandardov pre všetky THC tak, aby zvládla pojať aj veľmi veľké množstvá nespokojných otrokov. Je mnohonásobne širšia ako bežné ulice. Na stenách budov sú pripevnené držiaky pre vyvesovanie zástav a transparentov. Ulica má priestor s rečníckou tribúnou. Nad ňou je veľkoplošná obrazovka. Nechýba priestor pre novinárov a petičné stánky. Samozrejmosťou sú toalety a bufety s občerstvením. Zaujímavosťou je takzvaný „protestomat“ – zariadenie podobné bankomatu. Protestomat je umiestnený pred rečníckou tribúnou. Má zabudovaný mikrofón. Ten je prepojený s ozvučovacou technikou námestia. Po zaplatení poplatku protestomat dáva možnosť výberu z menného zoznamu politikov. Po potvrdení výberu sa fotografia politika zobrazí na veľkoplošnej obrazovke. Následne protestujúci môže do mikrofónu adresovať zobrazenému politikovi akékoľvek slová v čase troch minút. Potom fotografia z obrazovky zmizne a mikrofón sa vypne. Software protestomatu rozoznáva slová a intonáciu hlasu protestujúceho. Podľa toho animáciou mení výraz tváre zobrazovaného politika. Pri ďakovných a pochvalných slovách sa mení výraz tváre na usmiateho a spokojného. Ak protestujúci vyjadruje hnev a nesympatie, fotografia politika nadobúda opačnú emóciu – zarmútenie, strach, previnenie, pokoru.
Je dovolené smerom k veľkoplošnej obrazovke alebo aj priamo do obrazovky hádzať surové vajíčka, paradajky alebo iné prezreté ovocie a pľuť. Obrazovka je vybavená ochranným nerozbitným sklom, na ktorom sú stierače s otrekovačmi.

O bezpečnosť protestujúcich sa stará špecializovaný policajný útvar. Okná a výklady obchodov sú zasklené podľa predpisu bezpečnostným sklom. Budovy nesmú mať ostré hrany a nikde na ulici nesmie byť nič, čo by mohlo spôsobiť poranenie. Ulica má vybudovaný široký podzemný tunel s priestormi pre ambulanciu záchrannej zdravotnej služby a rozľahlými priestormi pre zásahové útvary polície i hasičov. Dianie na ulici monitoruje kamerový systém na budovách. V prípade potreby záchranári, hasiči i polícia dokážu výťahmi vyjsť z podzemných priestorov na povrch v ktoromkoľvek sektore a pomáhať zraneným otrokom alebo odchytávať výtržníkov. Pre tie najkritickejšie situácie sú pozdĺž celej ulice inštalované vodné delá ovládané na diaľku z dispečerského stanoviska. Je možné ich uviesť do činnosti všetky naraz, alebo jednotlivo pre určené sektory.

Na iných miestach sa protestné zhromaždenia z bezpečnostných dôvodov nepovoľujú. Ak napriek tomu organizátori chcú zhromaždenie na inom mieste, môže magistrát mesta povoliť výnimku. Avšak v takom prípade organizátori musia počítať s podstatne vyššími poplatkami, ktoré súvisia s vyššími nákladmi v dôsledku bezpečnostných opatrení a poistením majetku pre prípady škôd pri výtržnostiach.

Po skončení protestnej akcie sa početné množstvo anketárov v oranžových vestách vyberie medzi protestujúcich. Odchádzajúcich otrokov oslovujú otázkou, či boli naplnené očakávania slobody slova a slobody prejavu. Kritické pripomienky a návrhy pre zlepšenie organizovania budúcich protestov sa zapisujú a predkladajú príslušnému orgánu štátnej správy k riešeniu.

Šikanovanie

Šikanovanie, trpký plod kolektivizmu, začali ľudia brať ako normálnu vec. Novodobej „zábave“ sa prispôsobila aj žurnalistika. Vydavateľstvá sa predbiehajú v zobrazovaní obetí šikanovania na titulných stranách svojich novín a časopisov. Avšak nie pre odstrašenie, ale zábavu sadistického publika. Nie je tomu inak ani v televízii, kinách, divadlách. Všade zavládla kultúra násilia, ponižovania a škodoradosti.

Zvlášť populárnymi sa stali fackovací panáci. Sú to nešťastníci, ktorí sa vo svojom kolektíve stali terčom nenávisti, výsmechu, ponižovania a fyzického násilia – udierania do tváre. Všetci si ich fotografujú, nahrávajú na mobil a zdieľajú na sociálnych sieťach. Vyfáckaní, opľutí, špinaví od vajíčok a paradajok sú aj so svojim menom uverejňovaní na titulných stranách novín a časopisov, a stávajú sa z nich odstrašujúce celebrity. Málokto však vie, že títo ľudia, zdanlivo chudáci, sú dobre zaplatení za svoje ponižovanie. Sú to profesionálni fackovací panáci – absolventi špeciálnej prípravy pre túto profesiu. Sú nasadzovaní do tých kolektívov, kde je veľká miera nespokojnosti, frustrácie a tým spojenej sociálnej agresivity; práve tej agresivity, ktorá vedie ku vzniku skutočného šikanovania. Úlohou týchto profesionálnych fackovacích panákov je stať sa v kolektíve neobľúbenými a následne byť sociálnym „hromozvodom“. Musia dokázať strpieť aj tie najťažšie formy psychického a fyzického týrania a prejavov nenávisti – opľúvanie, oblievanie močom, fackovanie atd.. Prípravou pre profesiu fackovacieho panáka sa zaoberá špecializovaný útvar ministerstva práce – odbor pre odbúravanie sociálneho napätia na pracoviskách spolu s ministerstvom zdravotníctva, odbor duševného zdravia. Uchádzači sú vyberaní po dôkladnom preverení najmä ich psychickej spôsobilosti pre takú prácu. Touto prípravou majú povinnosť prejsť aj všetci mladí uchádzači, ktorí majú záujem vybrať sa na dráhu politickej kariéry a/alebo pornoherctva zameraného na masochistický žáner. Totiž stávalo sa v minulosti, že slabšie povahy pri profesiách spadajúcich do oblasti odbúravania sociálneho napätia nezvládli kladené nároky. Časom sa z nich stávali alkoholici, narkomani a nezriedka si siahali aj na svoj život. Napriek náročnosti je o túto profesiu záujem. Fackovací panáci okrem vysokého finančného ohodnotenia odchádzajú do dôchodku mladí a dôchodky majú nadpriemerne vysoké, čo túto profesiu robí mimoriadne atraktívnou.

Jeden z profesionálnych fackovacích panákov v rozhovore prezradil:

„Sme nasadzovaní do tých pracovných kolektívov, kde je nespokojnosť. Ide o pracoviská, kde sú nároky na kvalitu a množstvo práce privysoké, a mnohí to nezvládajú. Napríklad je vyžadovaná nadmieru vysoká disciplína, poriadok, dochvíľnosť, sebazaprenie, fyzická námaha atd.. To všetko potom vedie k určitému druhu sociálneho napätia a následnej potrebe ventilovania. U mnohých to vyúsťuje k agresívnemu sociálnemu správaniu – vybíjaniu si agresivity na niekom, kto je v kolektíve slabší. Našou úlohou je byť hromozvodom. Stať sa úspešným hromozvodom nie je ľahké. Totiž ľudia, aby niekoho znenávideli, musia mať na to dôvod. Ten dôvod je potrebné najskôr vytvoriť – to nebýva ľahké. Mnohí z nás sú neúspešní preto, lebo napriek úsiliu sa im nedarí byť neobľúbenými. Ale aj neobľúbenými je málo. Ľudia vás musia nenávidieť. Až vtedy môžete byť skutočným sociálnym hromozvodom.
Náš pracovný postup je nasledovný:
Po infiltrácii do kolektívu nás čaká oboznamovanie zo situáciou a zvládnutie pracovných zručností v pracovnom zaradení. Nikto si nesmie všimnúť, že sme do kolektívu nasadení, a teda poberáme dva platy. Ak sa jedná o veľký kolektív, musíme sa snažiť, aby nás všetci v kolektíve osobne čo najviac poznali. Ideálne je, ak väčší kolektív má nejakú formu samosprávy s voľbami. To dáva príležitosť, aby vás všetci mohli spoznať. V týchto fázach sa musíte usilovať o čo najvyššiu obľúbenosť zavŕšenú úspešným zvolením do čela samosprávy. Ak sa vám to podarí, máte vyhraté. Potom už stačí ľudí nejakým spôsobom zradiť alebo aspoň sklamať. Obľúbenosť sa ľahko zmení na nenávisť. Vtedy sa z vás stáva úspešný sociálny hromozvod. To, čo nasleduje, si musíme vytrpieť. Je to naša práca. Výsledkom je, že napätie v kolektíve sa znižuje, a pracovná výkonnosť zvyšuje. Naša práca je síce náročná, ale záslužná. Treba povedať, že aj veľmi nebezpečná. Niekedy musíme zvládať aj ozbrojených útočníkov. Politici to majú o to ťažšie, že im hrozí lynčovanie na verejnosti a justičné vraždy. Ale môžu mať ochranku. My ochranku nemáme. Sme pešiaci v prvej línii“, pousmeje sa záverom.

Politika a voľby

Sústavná psychologická manipulácia informačným krmivom spôsobuje u ľudí otupenie ich schopnosti vnímania reality. Prehliadajú aj skutočnosť, že s každým desiatym z nich niečo nie je v poriadku. Každému desiatemu novonarodenému dieťaťu je vykonávaná lobotómia. V dôsledku toho títo zmrzačení ľudia nedokážu pochopiť jednoduché veci, napríklad dej filmu s jednoduchou zápletkou, ani rozoznať rozdiel medzi dokumentárnym filmom, hraným filmom a skrytou kamerou.

Politici pred voľbami i referendovými hlasovaniami využívajú služby marketingových agentúr. Profesionáli v týchto agentúrach vedia o početnej skupine voličov, ktorí nedokážu rozlíšiť medzi skutočnosťou a fikciou. Film sa stal ideálnym prostriedkom pre komunikovanie a manipulovanie práve s touto skupinou voličov. Nakrúcajú sa filmy a reklamné spoty, kde hrajú herecké úlohy politici. Dej týchto „umeleckých“ výtvorov uráža inteligenciu každého, okrem voličov s lobotómiou a voličov s hlboko podpriemernou inteligenciou. Spolu tvoria približne 25 percent oprávnených voličov. To postačuje, aby práve táto skupina voličov bola jazýčkom na váhach, a rozhodovala o výsledku ako volieb, tak aj referend.

Politika je už tradične najlukratívnejšou zárobkovou činnosťou. Okrem vysokého platu je aj možnosť prilepšenia si v rámci možností. Šéf a spolu s ním aj majitelia THC prižmurujú oči nad rozkrádačkami. Umožňujú bývalým politikom uniknúť pred hnevom verejnosti do niektorého z množstva iných THC. To podľa vlastného výberu. Politikovi je v novom prostredí umožnené vytvoriť si domov pre dôstojné dožitie. Totiž boli v minulosti prípady, že politici boli lynčovaní, vyhadzovaní z okien svojich úradov a stávali sa obeťami aj ďalších nebezpečných útokov rozvášneného davu. To všetko malo za následok stratu záujmu byť sociálnym hromozvodom aj napriek všetkým výhodám, ktoré z politického prostredia plynuli. Hrozilo zrútenie táborovej samosprávy a s ňou aj kontroly nad otrokmi.

Reklama a žurnalistika

Neoddeliteľnou súčasťou demokracie je žurnalistika. Mediálna armáda má tiež svoju generalitu i pešiakov. Táto armáda má bližšie k tajnej informačnej službe, než silovej zložke. Funkcie i hodnosti sú utajované. Podobne tak aj organizačná štruktúra. Tieto informácie má k dispozícii iba Šéf a jeho generalita.

Mediálna armáda je rozhodujúcim mocenských nástrojom. Disponuje moderným technickým i materiálnym zázemím, stovkami generálov a tisíckami dôstojníkov. Na povel dokáže zasiahnuť mozog človeka psychotropnými informáciami, tým získavať kontrolu nad myslením a konaním ľudí. Deväťdesiat percent svetovej populácie podľahne jej tlaku do 48 hodín, päť percent do jedného mesiaca, štyri percentá do jedného roka. Iba jeden zo sto dokáže trvalo odolávať psychologickému tlaku mediálnej armády.
Pre výskum čoraz vyspelejších metód manipulácie s myslením ľudí sú mimo zraku otrokov vybudované rozsiahle laboratóriá so školiacimi centrami pre prípravu budúcich dôstojníkov a generálov. V laboratóriách sú vykonávané experimenty rôzneho druhu. Pokusnými králikmi sú ako zvieratá, tak aj ľudia – otroci. Pri krutých, nehumánnych sociálno-psychologických pokusoch väčšinou dochádza k rozloženiu osobnosti človeka a následnému šialenstvu. Už nepoužiteľní pre ďalšie pokusy sú usmrcovaní. Poznatky sú zaznamenané a prednášané študentom. Tí sú na štúdium vyberaní z osvedčených rodín a zložení prísahy. Porušenie prísahy má za následok trest, ktorým je spravidla usmrtenie a vydanie rodiny do nemilosti. Takto pripravené dôstojnícke kádre sú nasadzované do jednotlivých THC do rôznych funkcií, kde plnia úlohy a rozkazy svojich nadriadených.

Kto by si predstavoval, že vyštudovaní príslušníci dôstojníckeho zboru sú mladí štíhli muži, mýlil by sa. Absolventmi štúdia sú ako muži, tak aj ženy. Kritériom pre úspešné absolvovanie štúdia nie je inteligencia, vek ani pohlavie. Dokonca ani dosiahnuté študijné výsledky a ani záverečné skúšky nerozhodujú. Jediným kritériom je oddanosť Šéfovi a vernosť prísahe. Absolventi s nižšou inteligenciou sú využívaní pre úlohy, ktoré svojimi schopnosťami dokážu zvládnuť.
Podarilo sa nám získať fotografiu práve promovaných absolventov. Na spoločnej fotografii sa tisne ku sebe 16 žien a 14 mužov. V rukách držia zrolované vysokoškolské diplomy. V ničom nepripomínajú budúci dôstojnícky zbor. Najmladší z nich vyzerajú na 20 až 25 rokov; najstarší okolo šesťdesiatky. Niektorí muži majú oblečený oblek, bielu košeľu s kravatou, niektorí maskáče, iní rifle so svetrom a niektorí vyzerajú presne ako bezdomovci závislí na alkohole. Aj medzi ženami sú rozdiely. Dve z nich pôsobia dojmom elegantným dám. Sú oblečené vo večerných róbach. Majú na sebe náhrdelníky a množstvo šperkov. Ostatné sú oblečené nevkusne, lacno, staršie trpia nadváhou, tri obezitou.

Novinári pešiaci, bežní politológovia, sociológovia, psychológovia a aj bežní pracovníci v oblasti kultúry a reklamy netušia o existencii špeciálnych laboratórií so školiacimi centrami. Sú rovnako manipulovaní, ako ostatní otroci. Cielene, aby plnili čo sa od nich očakáva. Sú navigovaní, aby svojou novinárčinou otrokov predovšetkým zabávali. Zábavnou formou sa podsúvané informácie dostavajú hlbšie do želaných centier mozgu a podvedomia. A tak noviny a časopisy priťahujú svojimi titulnými stranami zrak otrokov k neustále novým tváram narýchlo vytváraných „osobností“ a klebetami okolo nich. Politika je zábavná šou, ktorou žijú obyvatelia THC. Svojou popularitou dobieha popularitu futbalových i hokejových majstrovstiev. Stávkové kancelárie prijímajú stávky na výsledky volebného hlasovania. Prieskumy verejnej mienky pravidelne zapĺňajú aj s komentármi titulné stránky novín. Politológovia vo svojich statusoch na sociálnych sieťach predpovedajú preferencie a možné koalície. Otroci sledujú výroky politikov a podľa toho vyjadrujú svoj názor na ďalšiu popularitu konkrétneho politika. Investigatívni novinári sa predbiehajú v škandalóznych zisteniach. Televízia pravidelne už dlhé roky vysiela populárnu investigatívnu reláciu „Zločiny v politike“. Sledovanosť toho programu je stále vysoká. Televízia to patrične využíva pre navýšenie svojho zisku z reklamy. Hodinový program trvá 20 minút. Ostatný čas vypĺňa reklama.

Celé toto dianie priviedlo televíznych tvorcov k nápadu vytvoriť nový druh súťažnej šou s názvom: „Marketingové preteky“. Marketingový pretek trvá tri mesiace a je do neho zaradený určitý tovar, napríklad práčka. Počas obdobia trvania súťaže všetci výrobcovia práčok nahlasujú priebežnú predajnosť svojich výrobkov. Na konci súťaže sa víťazom stáva ten výrobca, ktorý ich za sledované obdobie predal najviac. Celá súťaž je predmetom medializovania. Každý výrobca má v televízii i rozhlase zdarma vyhradený rovnaký čas pre propagáciu svojej práčky. Táto zábavná šou sa stala takmer rovnako populárnou ako politické zápolenie. Z mnohých politológov sa stali tovarológovia, z niektorých aj tovaropolitológovia. Ti komentujú všetky populárne marketingové udalosti.

Svet 2

V rodine, ktorej prináležalo právo vládnuť najstaršiemu synovi, sa tradovali tieto slová umierajúceho otca prvorodenému synovi:

„Nech tvoje rozhodnutia nie sú také, aby si sa pred hnevom ľudu musel ukrývať.“

Syn sa týmto riadil. Chodil medzi ľudí, pozorne si všímal ich život. Robil všetko preto, aby jeho rozhodnutia boli také, ako si to želal otec. Videl, že veľké pracovné kolektívy dosahujú vyšší stupeň deľby práce, a tým aj vyššiu produktivitu práce. Vďaka tomu boli bohatšie. V malých kolektívoch bolo šikanovanie výnimkou. Vo veľkých pravidlom. Pochopil, že bohatstvo a šikanovanie (vykorisťovanie) spolu súvisia. Viac vykorisťovania prináša viac bohatstva. Syn stál pred otázkou: Je lepšie mať bohatý štát s utrpením vykorisťovaných otrokov, alebo chudobnejší, ale bez zotročených ľudí! Majúc na pamäti slová otca sa rozhodol pre druhú možnosť. V štáte nevyrastali mrakodrapy, ale budovy primeranej veľkosti. Mestá s priemyslom neboli gigantickými metropolami, ale zostali rozlohou aj počtom obyvateľov na primeranej úrovni. Ľudnatosť v štáte sa nezvyšovala, ale zostala primeraná. Vedecko-technický pokrok napredoval, ale nevymkol sa kontrole. Neexistovali ulice pre protesty – neboli potrebné. Automobily slúžili ľuďom, nie opačne. Potraviny boli prírodné, deti patrili matkám, noviny neexistovali – nikoho informácie v nich nezaujímali. Všetci mali iný druh zábavy. Bola ňou práca na vlastnom majetku tvoreného domom, dielňou, hospodárskymi budovami, lesom a poľom. Každý, aj ľudia žijúci v meste museli vlastniť pôdu takej veľkosti, aby v prípade potreby dokázala uživil. To preto, aby nikto nemohol byť na nikom závislý. Práca na vlastnom majetku bola každému živobytím a zároveň zábavou, koníčkom a najlepšie tráveným časom. Nikto netúžil po cestovaní na Mesiac, Mars, k moru ani navštevovať rekreačné strediská a nikoho nezaujímala politika. Každý videl, že štát je zdravý, ľudia spokojní. Preto každý venoval pozornosť svojej rodine a svojej práci, nie rodine Vladára a jeho práci. Nielen investigatívni novinári, ale žiadni novinári neexistovali, a nikomu nechýbali. Vladár na verejnosti nikdy a nikde nepotreboval ochranku ani opancierovaný automobil, ani nemusel čeliť dotieravým fotografom. Záujem o jeho hlavu ľudia nemali. Zločinci áno.

Covedir

Šéfovi bol tŕňom v oku najmä majiteľ Východocenánie. Bol to on, kto prijímal neobmedzené množstvá nespokojných otrokov. I rozmýšľal Šéf so svojimi vernými, ako ovládnuť Východocenáciu aj Svet 2. Použitie atómových zbraní neprichádzalo v úvahu. Tie zabíjajú všetko živé, aj agresora. I napadlo ho použitie biologickej zbrane. Seba aj svojich otrokov zaočkujú vakcínou, a potom im už nič nebude brániť rozpútať globálne vírusové inferno.

Ihneď sa začalo s vývojom a výrobou smrtiaceho vírusu. I zakrátko svetlo sveta uzrel Covedir spolu s vakcínou proti nemu. Majiteľ Východoceánie aj Vladár Sveta 2 mali svoje informačné služby. Včas sa dozvedeli všetko, čo sa pripravuje. Dokonca aj presný návod výroby Covedira a vakcíny.

Šéf v rámci príprav na svetovú biologickú vojnu všetkých svojich otrokov v THC zaočkoval vakcínou. Vpichnutie injekcie s vakcínou bolo otrokom nariadené v rámci domácej úlohy. Za neuposlúchnutie bolo pohrozené zablokovaním automobilu.

Viac starostí s vakcináciou mal majiteľ Východoceánie. V jeho tábore mali otroci o čosi väčšiu slobodu. Neboli trestaní blokovaním automobilu. Polovica otrokov sa zaočkovať dala. Druhá polovica radšej zaplatila vysokú finančnú pokutu.

Vladár Sveta 2 predstúpil pred svoj ľud, a o všetkom ho informuje. Svet 2 bol tvorený národom. Základnou stavebnou bunkou štátu bola rodina, nezávislá od kohokoľvek. Prirodzené usporiadanie štátu sa odrážalo v spokojnom spolunažívaní a celkovej dobrej atmosfére. V tomto prostredí sa matkám rodili deti zdravé, s ktorých vyrastali ľudia pekní telom i duchom a bystrí rozumom. Nebolo potrebné ich usmerňovať. Sami sa vedeli správne rozhodnúť. Po prejave svojho Vladára rozmýšľali takto: Ak sa dajú zaočkovať, prežijú útok. Ak Šéf bude vyrábať ďalej vírusy, proti ktorým bude potrebné časté preočkovávanie, napokon sa mu aj tak podarí dosiahnuť, čo chce. Nie je istota, že vakcína bude vždy dostatočne účinná a bez vedľajších nežiaducich účinkov. Každý sa v duchu pýta sám seba a odpovedá si:

• Ak bude znečisťovať vodu na planéte, budeme musieť vynakladať veľa energie na jej čistenie.
• Ak bude zamorovať vzduch planéty, budeme sa dusiť.
• Ak genetickou modifikáciou zasiahne do rastlinstva na planéte, budeme mať umelú stravu.
• Ak nás bude ohrozovať vojensky, budeme musieť vynakladať veľa energie na vývoj a výrobu zbraní.

Načo to celé! – pýtajú sa ľudia sami seba. Moc Šéfa je príliš veľká. Sme proti nemu bezmocní tak, ako telo, ktoré trpí rakovinou. Nech radšej rakovina zabije telo hneď pri prvom pokuse.

I stalo sa, že Vladár a ani jeho ľud sa nezaočkovali. Boli zmierení s prichádzajúcou smrťou.

Šéf rozpútal svetovú biologickú vojnu. Polovica otrokov Východoceánie zahynula. Nečakaný scenár sa udial vo Svete 2. Bola tam nízka hustota osídlenia. Mestá neboli príliš veľké. Ľudia žili prevažne na vidieku, mnohí sa zdržiavali na samotách a polosamotách. Všetci málo cestovali. Žili svojou prácou doma vo svojej dedine alebo svojej hospodárskej usadlosti. Vírus sa tam nemal ako šíriť. Úmrtnosť bola nízka. Vladár aj jeho národ si vydýchol. Útok prežili. Očakávali, čo nové Šéf proti nim vymyslí. No stala sa vec neuveriteľná: zasiahla príroda. Prirodzeným spôsobom zmutoval smrtiaci vírus. Nikto proti nemu nestihol vyrobiť vakcínu. Ideálne sa šíril v preplnených THC. Podľahli mu tam všetci vrátane majiteľov THC. Tiež aj Šéf. Podľahla aj Východocenácia. Ale zopár ľudí tam prežilo, vrátane majiteľa Východoceánie.

Svet 2 s tým nemal väčší problém. Úmrtnosť bola rovnako nízka ako v prvom prípade. Planéta sa zbavila najväčšieho zla – Šéfa s mediálnou armádou a majiteľmi THC. Pre otrokov smrť bola jediným možným vyslobodením. Už to neboli ľudia, ale znetvorené ľudské prízraky. Nebolo im pomoci. Menšieho zla sa príroda úplne nezbavila. Nad zlom sa nikdy úplne zvíťaziť nepodarí. Vždy je potrebné byť voči nemu na pozore. Rôzni predátori, paraziti, vykorisťovatelia, zotročovatelia sa rodia neustále. Keď majú príležitosť, vhodnú zbraň si vyrobia, a použijú. Napríklad vymyslia ideológiu alebo náboženstvo, ktoré zabíja. K tomu, aby zlo víťazilo stačí, aby dobro bolo ľahostajné.

« späť